Autom sa pomaly plazíme údolím. Kombíčko ide nejak zťažka, a to už v minulosti zvádlo 5000mnm. Timo šípi problém. Parkujeme v Pampa Chiri a začíname stúpať. Sme sami na chodníku, najprv som presvedčená, že všetci turisti museli mikrobusmi ísť ešte o kúsok vyššie. Míňame stáda alpák, väčšinou huňatých ako ovečky a pred nami sa týči …
Vstupujeme do Peru! Adam ide cez hranicu radšej pešo, aby colníci nenamietali :), ale je tam taký zmätok, že to nikoho nezaujíma. Hneď v prvej dedine uchvacujeme babku-pouličnú predavačku vynikajúceho smaženého syra, keď si pýtame chuños (čítaj čuňos), pôvodné peruánske zemiaky a ešte si ich ani nešúpeme, ako sa v Peru patrí! Pokračujeme za mesto …
Naša posledná zastávka v Bolívii. Jazero Titicaca – miesto, kde boli na Isla del Sol (Ostrove Slnka) podľa legendy stvorení prví Inkovia. Zároveň je to teda najväčšie jazero v Južnej Amerike položené v neuveriteľných 3800 m.n.m. Také more v úrovni Aiguille du Midi. Nám sa tu dýcha dobre, a tak sme sa ostrov aj s …
…džungľu meníme za “pampu”, mokrade okolo rieky Yucuma …kajmany, opice, vtáky, ružové riečne delfíny, pirane a dokonca aj anakonda!
… naša Amazónia: skvelý sprievodca Diego, spanie v džungli, hustá zeleň, veľké, malé aj nechutné zvieratká, splavenie rieky na postavenom rafte aj riadny dážď
Prvý aklimatizačný deň + kurz (base camp, 4800mnm) Prvá noc v 4800 m.n.m. mi dala zabrať. Hlava ma bolela a nijako extra som sa teda nevyspal. Vstali sme, až keď poriadne pieklo slnko, aby auto ako-tak rozmrzlo. Po raňajkách sme zbalili potrebné veci na prvú časť, môj ľadovcový kurz. Mačky, cepín, lano, sedák, helmu, okuliare, …
… 6088 metrov námahy, zimy a šťastia pre útočné vrcholové družstvo Pukance 🙂
Death Road, Cesta smrti, čo k tomu napíšem. Absolútne fantastický zážitok! 64 kilometrový downhill zjazd na celoodpružených bicykloch z výšky 4700 m.n.m. Začíname obkolesení zasneženými vrcholkami kopcov a klesáme až do krásne zelenej a bujarej džungle, plnej komárov, vo výške 1200 m.n.m. Prvých dvadsať kilometrov bolo po asfaltovej ceste v plnej premávke – bol to …
Ráno sme sa do ružova vyspatí zobudili pri Cementerio de trenes v Uyuni. Po výborných raňajkách – chlebík, šunka, syr, maslo, horčica a cibuľa – sme sa vybrali do mesta do verejných spŕch osprchovať. Fantázia!! Teplá sprcha po troch dňoch. Umytí a veľmi natešení sme sa vybrali do Colchani, odkiaľ je jeden z možných vstupov na Salar …
… najslávnejšie miesto celej Bolívie, bielučká nekonečná soľná pláň Uyuni. Niekde davy turistov, inde miesta, kde sme boli úplne sami. Kaktusové ostrovy Incahuasi a Pescado. V noci treskúca zima, nádherné hviezdy. Nezabudnuteľné!
… od pouličných dobrôt, cez banány a kukuricu v každom možnom prevedení, cez podivné ovocia a džúsiky z trhovísk, až po rybky a morské potvory 🙂
S Mišou a Timom sme sa zvítali na letisku v La paz asi o pol siedmej ráno. Vystískali sme sa a vyrazili na ubytko. Po východe z letiska mi do očí hneď udreli nie až tak vzdialené zasnežené vrcholy kopcov. Medzi nimi sa vypínala aj Huayna Potosí, šesťtisícovka, na ktorú sa o asi dva týždne …
Navštívili sme dve záchranné stanice zvierat. Najprv Jacha Inti v Samaipate a potom – aj s Adamom – Senda Verde v Coroico. Nie sú to zoo, v oboch ich vyslobodili z ilegálneho obchodu s exotickými zvieratami. Často sú zranené, podvyživené, zámerne zmrzačené a často sa ich už nepodarí navrátiť do voľnej prírody. Bohužiaľ, za každým …
Do Adamovho príletu máme mesiac a naplánovali sme si naň okruh bolívíjskými mestami. Po Patagónii a púšti nás tu víta aj trochu kultúry a histórie, čo bude príjemná zmena. S tými top atrakciami Bolívie však čakáme až na môjho bráška 😉. Capilla Sistina de Altiplano Dedinka s krkolomným názvom Curahuara de Carangas bola kedysi miestom, kde …
…najprv slnečná Tarija, bolívíjsky región vína, potom Santa Cruz, na ktoré by sme vďaka trampotám s autom najradšej zabudli, ďalej Samaipata, plná gringov a kolibríkov a napokon Cochabamba s vraj najlepším bolívíjským jedlom
… z mesta Oruro, cez nádherné biele koloniálne Sucre až do mrazivého Potosí s jeho desivými no bohatými baňami …pamiatky altiplana, koloniálne kostoly, múzeá, námestia plné fontán, holubov a sôch revolucionárov, trhoviská, bizáry aj milé pouličné výjavy
Národný park Sajama sa nachádza na západe Bolívie, tesne pri čilských hraniciach. Je pomerne málo navštevovaný, teda minimálne na to, čo všetko ponúka. Za prvé, nádherné scenérie altiplana. Za druhé, štyri šesťtisícové vrcholy, kam sa človek môže pokúsiť vystúpiť. Za tretie, gejzíry a termály. Za štvrté, túry okolo krásnych jazier. Tak na čo všetci čakajú? …
Národný park pod najvyššou horou Bolívie. Termály, gejzíry, jazerá a lamy. Sopky a naša úspešná výprava na šesťtisícovú Parinacotu (expedícia Panna Cotta :).
Dnes už vieme, že Lagunas Route je jedným z najznámejších juhoamerických offroadov. Je síce náročná, no skrýva tie najkrajšie scenérie celého altiplana. Preto sa na ňu vydávajú dobrodruhovia v džípoch, na motorkách či dokonca na bicykloch. My sme sa na ňu vybrali preto, lebo Timo chcel vidieť najružovejšie plameniaky na svete. No a podľa BBC …
Týždeň na slávnej Lagunas Route v juhozápadnom kúte Bolívie. Miestami až päťtisícové altiplano, sopky, termály, najružovejšie (a najotužilejšie) plameniaky na svete a náš prvý výškový rekord.
Ani tu sme nezaháľali a koštovali ostošesť, od andských špecialitiek až po pralesné pochúťky…kto by si dal? 😂
San Pedro je pre veľa cestovateľov jediná tvár Atacamy, s ktorou sa stretnú. Niet sa čomu diviť: všetko v mestečku je ľúbivé, prírodné krásy v okolí sú fascinujúce a hlavne, sú blízko. Zvyšok Atacamy je neskutočne obrovský, pustý a turisticky nie úplne atraktívny. Býva preto ťažké nájsť nielen motiváciu, ale aj čas a logistiku, vydať …
O Atacame sme samozrejme už aj pred našou cestou čo-to počuli. Že je to púšť vtesnaná medzi Pacifik a Andy, najsuchšie miesto na Zemi, spája sa s astronomickými pozorovaniami, nerastným bohatstvom a vlastne je extrémne nehostinným miestom pre život… Ani sme poriadne nevedeli, čo sa tu dá zažiť. Objavujeme skrátka za pochodu. Ako fičíme po …
Tisíce nehostinných kilometrov medzi pieskom a skalami. Sopky, gejzíry a slané pláne. Od Pacifiku až na štvortisícové altiplano. Neuveriteľné hviezdne noci. Najsuchšie miesto na zemi. Púšť Atacama…
… v Mendoze sme strávili Veľkú noc, navštívili sme vinárne v kolíske argentínskeho malbecu, no a kupodivu aj olivovú farmu … definitívne sme sa rozlúčili s Argentínou, pričom sme skoro zmrzli čakajúc do polnoci na hraničnom prechode pod Aconcaguou … v Santiagu sme si čakanie na autosúčiastky krátili vyváraním a hrali sme padel … nechali …
Je to neuveriteľné, ale ešte stále sme neopustili Patagóniu. Sme tu už cez tri mesiace a až teraz sa blížime k jej severnému okraju. No ešte máme v pláne pár argentínskych zastávok. Po dlhej a fakt nudnej ceste pampou sme so západom slnka dorazili do mestečka Esquel. Končí tu La Trochita, úzkokoľajná železnica, ktorá beží …
… posledné národné parky, posledné výlety a už ozaj utekáme pred zimou na sever
… ochutnali sme, čo sa dalo a čo kraľovalo trhoviskám 😄
Keď opúšťame Chaltén, blížia sa moje narodeniny. Rovnako ako na Vianoce, prianie bolo jediné. Stráviť ich spolu a na nejakom krásnom mieste. A tak Timo vymyslel, že pôjdeme preskúmať Parque Nacional Perito Moreno. Volá sa síce rovnako ako najznámejší patagónsky ľadovec, no nachádza sa o stovky kilometrov severnejšie. Uprostred nekonečnej pampy, asi 150 kilometrov od …
…pár dní v opustenom patagónskom národnom parku ako môj narodeninový darček
To, že sa do Chalténu vrátime, sme si naplánovali, ešte kým sme odtiaľ prvý raz odišli. Je tam totiž jeden štvordňový trek, Vuelta al Huemul, ktorý vedie až na hranu Južného ľadovcového poľa. A to rozhodne chceme vidieť! V januári sme sa jednak ponáhľali na rezervované Torres del Paine a Vuelta bola aj tak kvôli …
Dorazili sme k Magalhaesovmu prielivu. Ten oddeľuje Antlantik od Pacifiku a pevninskú Južnú Ameriku od Ohňovej Zeme, ktorá je velikánskym ostrovom. Ako názov napovedá, ako prvý sa tade preplavil so svojimi loďami Fernão Magallães, keď v roku 1521 hľadal západnú cestu do Indonézie a pritom ako prvý našiel cestu okolo Ameriky a následne jeho výprava …
Piate ráno opäť nemusíme skoro vstávať. Deň má byť krátky, približne 12 kilometrov do táboriska Paine Grande. Tí, čo v ňom už nezohnali miesto, ho budú mať oveľa náročnejší. Nasledujúci kemp je totiž o regulérny deň šlapania ďalej! My si v kľude robíme raňajky, balíme sa a až okolo desiatej vyrážame. Cesta pokračuje nenáročne hore-dolu …
Parque Nacional Torres del Paine je jedným z najznámejších národných parkov sveta a je uvádzaný ako highlight Patagónie. Videli sme ho vo všemožných dokumentoch o divočine a o prírode, v tých od BBC a aj v tom s Barackom Obamom. Jeho ikonické skalné veže sú rovnako známe ako zábery tunajších jazier, púm a kondorov. Bol …
Hranice prechádzame v Chile Chico/Los Antiguos. Vysádzame tu stopujúcich Izraelcov a tí nám ešte stihnú prezradiť, že tu, v zapadnutej dedinke Los Antiguos, sa tento víkend koná Fiesta Nacional de la Cereza. Národný festival čerešní. Po veľmi krátkej chvíľke premýšľania sa zhodujeme na tom, že sme na to zvedaví. Kempujeme preto kus za dedinou, na samom …
…po ceste na juh Cueva de las Manos, El Chatén a El Calafate
Zobúdzame sa pri kľudnom Lago Bertrand. Oproti nám sa vypínajú skalnaté kopce, ktorých vrcholky skrýva ľadovec. Mne sa na ne najlepšie pozerá v pérovke, Timo si to ide užiť po svojom a vyťahuje plavky. Fakt si pláva sem a tam! Voda je vraj svieža a výborná, ale ja mu na to neskočím 🙂 Bŕŕ! Nabudení …
Keď odchádzame z parku Queulat, je prvý raz zamračené a mrholí. Keďže naše auto nemá kúrenie, nechce sa nám ani vyliezť spod periny. Napadne mi, ako by sme tu zvládali nedajbože mínusové teploty… Keď zídeme z hôr do údolia, nechávame mraky vďakabohu za sebou. Schádzame do širokej nížiny, kde nás na všetky strany obklopujú iba …
Carretera Austral je neoficiálny názov chilskej Ruta 7. Je to 1240 kilometrov dlhá cesta cez regióny severnej Patagónie, začína v meste Puerto Montt, končí v dedine Villa O’ Higgins a počíta s troma trajektami cez pacifické zálivy. Začali ju stavať v 70. rokoch na rozkaz diktátora Pinocheta (okrem Carretera Austral sa jej hovorí aj Pinochet’s …
už posledná fotonálož fotiek 🙂
…druhá, predposledná, fotonálož Carretery 🙂
pre nás zatiaľ najkrajší úsek cesty si zaslúži poriadnu nálož fotiek! 🙂
Náš neplánovaný presun do Chile je patrične chaotický. Za jazdy na hranicu si rýchlo zisťujeme, čím sa to v Chile platí, aký to má kurz, poisťujeme si auto, overujeme bezvízovú povinnosť (uff) a googlime, či je vôbec ten horský hraničný prechod otvorený 24/7 (uff). Nestihneme všetky príkazy a zákazy, zase nás tí pohraničníci prekvapia. Najprv …
Keď vyrazíme z Cafayate, Ruta 40 nás vedie takmer priamo na juh. Postupne miznú vinice a vzďaľujú sa nám kopce. Najmenšiu argentínsku provinciu Tucumán si strihneme len asi na dvadsať kilometrov. Potom nás čaká Catamarca. Aj tou by sme prefrčali, nebyť Lonely Planet. Dočítali sme sa však, že na západe provincie beží Ruta de los Seismil, Cesta …
Z Tilcary sa vyberáme na sever. Celé veľké údolie, ktoré končí až na bolívijských hranicicach, sa volá Quebrada de Humahuaca. Je z oboch strán lemované viacerými horskými hrebeňmi, ktoré sú tvorené mnohými typmi rôznofarebných hornín. Všetky tieto vrstvy pôvodne ležali na sebe, pekne usadené podľa veku, až kým ich vrásnenie pri tvorbe Ánd nevytlačilo opäť hore …
Po prekonaní stoviek kilometrov cez horúcu a veternú rovinu, známu ako Chaco Impenetrable, sa nám na obzore vynárajú hory. Srdiečko nám poskočí, sú tu Andy! Blížime sa do severozápadného kúta Argentíny, k provinciám Salta a Jujuy (čítaj chuchuj). Je to rýdzo andský región, viac sa ponáša na Bolíviu či Peru, než na zvyšok Argentíny. Všetci …
Tip zastaviť sa v Národnom parku Iberá sme dostali jednak od Adama s Andreou, ale už sme sa o ňom dočítali aj v minulororčnom National Geographic. Je to mladý národný park, vyhlásený len v roku 2018. Vznikol zlúčením Rezervácie Iberá s tisíckami hektárov pozemkov, ktoré v rámci svojej nadácie Conservation Land Trust (CLT) odkúpili americkí …
O vodopádoch Iguazu už počul snáď každý. Čo je na nich také výnimočné? Vodopády vznikli po sopečnej erupcii pred asi 200 miliónmi rokov. Valiaca sa masa lávy stuhla a tým vytvorila na podloží skok v tvare podkovy, cez ktorý dnes v sérii kaskád prepadáva inak pokojná rieka Iguazu. Tento skok je niečo cez 80 metrov …
Kam by ste ako prvé zamierili v Riu? Na pláž? Do baru? Lanovkou na Pão de Açúcar (Cukrovú homoľu)? My sme prozaickejší. Hľadáme automechanika, pretože nám z auta už pár dní vyteká olej. Ubúda ho značne, pod autom mávame mláčku a Timo každý deň dve-tri deci dolieva. S pomocou Googlu, prekladača a recenzií vyberáme servis. …
Aj táto Chapada nás víta spaľujúcim slnkom a modrou oblohou. Mieša sa v nás nadšenie s kúskom skepse. Nebudú aj tu vodopády vyschnuté? Držíme si palce a chystáme plavky, snáď to vyjde. Chapada dos Veadeiros je národný park v regióne Goiás, asi 250km severne od hlavného mesta Brasília. Bol vytvorený v roku 1961 a od …
Národný park Chapada Diamantina je naša prvá zastávka, odkedy sme vyrazili z Cumbuca. Štyri dni cesty, 1370km, do regiónu Bahía. Všetkými chválená, Diamantina by mala byť rajom stolových hôr, vodopádov a jaskýň, a to si nemôžeme nechať ujsť. Prvý deň prichádzame po kľukatej asfaltovej ceste zo severu do Lençóis, ospalého mestečka v údolí, v tieni …
Našli sme ho na facebookovom inzeráte Adama a Andrei. Je to český pár, ktorý momentálne à 6mesiacov strieda Brazíliu, kam chodia za kitesurfom a Čechy, kam chodia za rodinou a kamarátmi. Asi pred troma rokmi sa rozhodli podniknúť podobný trip Južnou Amerikou ako my a v São Paule si kúpili VW Kombi T2, ktoré poprerábali. …
Kedy a ako sa vlastne zrodil náš plán juhoamerického roadtripu? Všetci viete, že obaja sme už ako študenti pokukovali po nových miestach, čím ďalej tým viac dobrodružnejších výletoch, vzdialených krajinách, vysokých kopcoch a exotických zážitkoch. K tomu Jack Kerouac, Jon Krakauer aj Reinhold Messner, prednášky v pražskom Klube cestovatelů, Hory a mesto, ale snáď aj …
